Konferencia k 20. výročiu vzniku ČR a SR a ich spolupráce v EÚ a NATO, ktorá sa uskutočnila v pondelok (8. januára 2013) v Prahe,  bola pre mňa  oveľa emocionálnejším zážitkom, než som predpokladal.

Bolo to určite spôsobené kombináciou dvoch faktorov: prostredím ( mesto Praha, Senát ČR a budova bývalého Federálneho zhromaždenia ČSFR, ktorá je dnes Národným múzeom ČR) a výberom rečníkov.

Predsedovia českého Senátu a NR SR pán M. Štěch a pán P. Paška zdôraznili kvalitu súčasných vzťahov a blízkosť,  akú k sebe Česi a Slováci napriek dvadsaťročnej existencii samostatných republík stále prechovávajú.

Silné emócie vyvolali najmä vystúpenia pánov Pitharta a Čarnogurského, či profesora  Rýchlika.

Neobišli žiadnu bolestivú kapitolu, spomenuli ťažké začiatky samostatného Slovenska, ako aj fakt, že v čase vzniku ČR a SR si mnohí českí predstavitelia mysleli, že bez Slovákov sa do Európy dostanú skôr a v lepšej pozícii.

Skonštatovali, že SR si kvôli ťažkým začiatkom prešla potrebnou katarziou a v EÚ si už vybudovala svoju štandardnú pozíciu. Vďaka tomu sa v únii orientuje lepšie. Záverečné vystúpenie dokonca prinieslo názor, že Bratislava je síce na juhovýchod od Prahy, ale tak, ako tomu bolo v minulosti v prípade Viedne, dnes je politicky oveľa bližšie k západu.

Bolo mi jasné, že tieto komentáre boli vyvolané faktom, že SK je súčasťou eurozóny a hlási sa k zodpovednosti za spoločnú menu, pričom zároveň jasne deklaruje, že chce byť v jadre EÚ.

Euroskepticizmus je v SK tiež oveľa miernejší než v ČR, čo niektorí rečníci označili za potrebu časti českých elít vždy hľadať nepriateľa a niekoho zodpovedného za domáce problémy – v minulosti to boli často Slováci, teraz je to Brusel.

Neuvedomil som si, aký vplyv na tento názor mala posledná slovenská amnestia, ktorá je v ČR považovaná za štandardnú, pričom domácu amnestiu Česi označujú za orientálne absolutistickú.

Vo svojom vystúpení som okrem iného pripomenul, že len pred 23 rokmi sme rozpúšťali Varšavskú zmluvu. Urobili sme obrovský pokrok a česká podpora v čase, keď sme neboli pozvaní do NATO bola pre nás kľúčová.

Pomohla  nám naštartovať slovenský integračný expres, ktorý nás priviedol spoločne  do EÚ, Schengenu a SK sa zastavila až v eurozóne. Som veľmi rád, že zdieľaním informácií o rokovaniach v eurozóne a koordináciou postupov môžeme aspoň čiastočne splatiť pomoc, ktorú sme od ČR dostali v ťažkých slovenských začiatkoch.

Koordinácia a výmena informácií bude v týchto časoch, keď sa hlavne integrácia v eurozóne prudko prehlbuje a mnohé inštitucionálne kompetencie sa kreslia nanovo, pre naše spolužitie veľmi dôležité.

Konferencia sa skončila symbolickým zasadnutím v sále Federálneho zhromaždenia, kde sa história Česko-Slovenska hlasovaním skončila. V pondelok v nej hostitelia ukončili konferenciu oboma hymnami. Na znak úcty začali tou slovenskou, čo si mimoriadne vážim.

Lisabonská zmluva priniesla potrebu užšej spolupráce európskych inštitúcií s národnými parlamentmi. Na začiatku svojho mandátu pred dvomi rokmi som si preto ako jeden z cieľov  vytýčil postupnú osobnú návštevu zákonodarných zborov vo všetkých členských krajinách EÚ.

Dosiaľ sa mi podarilo zrealizovať približne polovicu takýchto návštev. Môžem potvrdiť, že počas živých diskusií s poslancami sa naplno prejavila momentálna nálada naprieč Európou, ktorá je poznačená obavami z dopadov krízy, nezamestnanosti, resp. naštrbenou dôverou voči národným a európskym inštitúciám.

Ak v minulosti v týchto diskusiách rezonovala hlavne otázka subsidiarity a vedenia politického dialógu na európskej, národnej alebo regionálnej úrovni, počas mojich posledných návštev v Lisabone, Dubline, Sofii a Kodani sa rokovania sústredili na citlivé otázky  nového ekonomického riadenia EÚ. Poslanci sa zaujímali najmä o nové rozpočtové pravidlá a Komisiou navrhnutú harmonizáciu rozpočtových cyklov.

Práve v týchto oblastiach v súčasnosti prichádza k najväčšiemu prelínaniu sa európskych a národných politík, či k tomu, čo sa nazýva “europeizáciou národných politík”.

Minulý rok priniesol presvedčivé dôkazy o tom, ako aj malé krajiny  dokážu negatívne ovplyvniť celú Európsku úniu, resp. globálnu ekonomiku.

Túto prepojenosť sme si veľmi jasne uvedomili, keď sme hľadeli do priepasti možného kolapsu spoločnej európskej meny, či hrozby neriadeného bankrotu niektorých členských krajín. Nastala zložitá  situácia, keď odpovede na problémy jednej krajiny bolo možné nájsť len aktívnym zapojením sa iných európskych krajín. Ako v prípade Grécka. Riešenia na vážne ekonomické problémy tejto krajiny sa museli hľadať v eurozóne a európskych inštitúciách.

Posledný vývoj naznačuje, že kritické obdobie sa nám postupne darí prekonať. Toto konštatovanie nás však nesmie uspokojiť a musíme urobiť všetko preto, aby sa podobná situácia v budúcnosti neopakovala. Kríza, ktorá úniu stála v prepočte cca 2000 mld eur (čo je mimochodom ročný HDP Francúzska) a priniesla stratu 23 miliónov pracovných miest, spochybnila vieru v euro a EÚ ako takú. Je nevyhnutné zobrať si z nej jasné ponaučenie.

 Reakciou na túto existenčnú skúšku Európy boli Komisiou nedávno schválené návrhy na posilnenie hospodárskeho riadenia a zmluva o rozpočtovej zodpovednosti.

 Ide o balík opatrení, ktorý umožňuje prostredníctvom novo definovaných procedúr účinne sa vyhnúť situácii, s ktorou sme boli v hospodárskej oblasti nedávno konfrontovaní.

Jedným z inovačných opatrení je posilnený rozpočtový dohľad. Európska komisia bude mať možnosť lepšie kontrolovať verejné financie členských krajín, najmä čo sa týka úrovne zadĺženia a výdavkových kapitol. Podstatné v tomto smere je, že do procesu prípravy národných rozpočtov bude Komisia zapojená už od počiatočného štádia. Národné rozpočty budú musieť byť navrhnuté v súlade s dohodnutými medzinárodnými štandardmi, čo zabezpečí väčšiu transparentnosť celého procesu tak zo strany tvorcov rozpočtu, ako aj pre občanov.

V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že hoci európske inštitúcie, či už Komisia, Rada alebo Parlament, budú analyzovať udržateľnosť rozpočtových návrhov, konečné schválenie štátnych rozpočtov zostáva vo výsostnej kompetencii národných parlamentov, a európske inštitúcie ich v žiadnom prípade nemôžu vetovať či iným spôsobom blokovať. 

Väčšia transparentnosť v tomto smere neprináša nič negatívne. Poslanci národných parlamentov a občania budú informovaní o pohľade európskych partnerov na navrhnutý rozpočet. Sprehľadnenie tohto procesu v každej krajine dáva zmysel, keďže umožňuje všetkým 27 štátom (ktoré koniec koncov zdieľajú drvivú väčšinu cieľov pokiaľ ide o financovanie z ich vlastných rozpočtov) lepšiu synchronizáciu svojich priorít. 

Som veľmi rád, že počas uplynulých diskusií s poslancami národných  parlamentov všetci potvrdili, že spoločne prijaté rozhodnutia na európskej úrovni treba dôsledne uplatňovať v národnom meradle. Rovnaké posolstvo vyslali aj európski lídri počas uplynulého summitu, keď konštatovali, že najväčším nedostatkom prijatých protikrízových opatrení je ich nedostatočná implementácia v členských krajinách. Podľa konzervatívnych odhadov by napr. zavedenie smernice o službách mohlo priniesť zisk vo výške cca 140 miliárd eur, čo predstavuje nárast európskeho HDP až do výšky +1,5 %.  

Tieto skúsenosti ma len utvrdili v presvedčení, že treba pokračovať v intenzívnom dialógu s národnými parlamentmi tak, aby sme postupne prekonali vnímanie, že o budúcnosti európskych krajín sa   rozhoduje izolovane v “Bruseli”. Naopak, je potrebné posilniť vzájomné  partnerské vzťahy a spoločné vnímanie, že EÚ to sme my všetci a v rámci Európy je potrebné nielen spoločne dosahovať úspechy ale aj zdieľať zodpovednosť.

A čo vlastne budovanie partnerských vzťahov a intenzívna európska spolupráca znamená?

Podobne ako Herman Van Rompuy zdieľam názor, že ide o postupnú tvorbu novej formy demokracie na európskej úrovni, kde sa  „všetky národné parlamenty v istom zmysle stávajú európskymi inštitúciami”  Tak sa prejavuje “more Europe” – viac Európy, čiže intenzívnejšia európska spolupráca  v reálnom živote. 

Je škoda, že až dramatické riešenie hospodárskej krízy nám pomohlo dospieť k tomuto vývoju. Nový prístup a schválená spoločná procedúra pre dohľad nad národnými rozpočtami mi však dovoľujú optimisticky vyjadriť presvedčenie, že “viac Európy ” nám umožní posilniť európsku ekonomiku a skvalitniť životnú úroveň európskych občanov.

Jeden z momentov, ktoré mi výrazným spôsobom utkveli v pamäti počas minulotýždňovej bruselskej konferencie o Európskej iniciatíve občanov (Warming Up for the Citizens´ Initiative, 26. januára 2012), bol entuziazmus rečníkov a publika spojený s očakávaniami a demokratickými možnosťami,  ktoré so sebou Európska iniciatíva občanov (ECI) prináša. 

Na pripomenutie – nástroj Európskej iniciatívy občanov zaviedla v roku 2009 Lisabonská zmluva. Ide o nový nástroj participatívnej demokracie pre európskych občanov, v rámci ktorého občania zo 7 rôznych členských krajín, ktorí vyzbierajú 1 milión podpisov na podporu špeciálnej iniciatívy, budú môcť túto predložiť na posúdenie Európskej komisii, ktorá ju v prípade opodstatnenosti bude musieť predložiť ako svoj legislatívny návrh. 

Ale späť k minulotýždňovej konferencii. Ďalším momentom, ktorý mi určite na dlho utkvie v pamäti, bola celková atmosféra, v ktorej sa spomínaná konferencia niesla. Viac než 400 účastníkov zo všetkých európskych krajín, online prenos a živé chaty z konferencie prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a Twitter, panelová diskusia s prizvanými sociálnymi médiami – toto všetko považujem za akýsi prvý krok smerom k zmene podoby tradičnej demokratickej diskusie, k zmene, ktorá má potenciál nastoliť nový spôsob komunikácie medzi európskymi občanmi a bruselskou exekutívou. Práve ECI by mohla značným spôsobom prispieť k preklenutiu tzv. „demokratického deficitu“ v Bruseli, ktorý je často označovaný za európsku metropolu odtrhnutú od reality, v ktorej hlas „obyčajného“ občana zaniká v spleti byrokratických predpisov.

V čom spočíva „sila“ ECI? Treba si uvedomiť, že ak sa pod príslušnú iniciatívu podpíše milión európskych občanov, ide o „hlas“, ktorý si vyžaduje adekvátnu reakciu na politickej úrovni a nemožno ho jednoducho ignorovať. Európska komisia bude každú takúto iniciatívu dôkladne posudzovať a v prípade, ak bude v súlade s jej kompetenciami z hľadiska práva zákonodarnej iniciatívy, resp. nebude v rozpore s európskym právom a nebude protirečiť všeobecnému európskemu záujmu, takýto „hlas“ bude mať reálnu šancu na pretavenie do novej európskej legislatívy. 

V tomto kontexte si dovolím spomenúť sociálne médiá, ktoré v celom procese bez akejkoľvek pochybnosti zohrajú kľúčovú úlohu. Som presvedčený, že bez ich aktívnej pomoci by bolo takmer nemožné zmobilizovať milión občanov naprieč Európou na podporu príslušnej iniciatívy. Môžem potvrdiť, že záujem o ECI prostredníctvom online facebookového chatu pár dní pred konferenciou, resp. prostredníctvom živého facebookového a twitterového chatu priamo počas konferencie, prejavili viacerí užívatelia sociálnych sietí. 

Počas samotnej konferencie som sa snažil zodpovedať čo najviac otázok položených prostredníctvom online chatov, avšak krátkosť času mi neumožnila reagovať na všetky vznesené témy. K niektorým z nich by som sa rád vrátil teraz.

 Viacero otázok sa týkalo obáv spojených z možnosti zneužívania konkrétnych iniciatív veľkými korporáciami a lobistickými skupinami.

Osobne tieto obavy nezdieľam. Treba si uvedomiť, že vyzbierať milión podpisov nie je jednoduchá úloha. Navyše, európski občania sa pod príslušnú iniciatívu nebudú podpisovať automaticky. Iniciatíva bude musieť obsahovať určitú nosnú myšlienku a mať reálny obsah. Navyše, každá iniciatíva, ktorá získa potrebný počet hlasov, bude podrobená detailnej analýze zo strany Európskej komisie s cieľom zistiť, či spadá do oblastí, v ktorej má Európska komisia právo legislatívnej iniciatívy, resp. či nenarúša európske právo. 

Ďalší okruh otázok sa týkal sociálnych médií v súvislosti s predstavením softvéru Európskej komisie na online zber podpisov na ECI. Kritika smerovala k nedostatočnému zapojeniu sociálnych médií pri vývoji uvedeného softvéru.

V tejto súvislosti by som veľmi rád uviedol, že online softvér Európskej komisie je tzv. „open-source softvér“, tj. prístupný modifikácii a adaptácii zo strany všetkých užívateľov. Osobne uvítam každý input, resp. návrh zo strany užívateľov, ktorý povedie k jeho ďalšiemu zdokonaleniu a zefektívneniu. Som presvedčený, že je otázkou času, kedy budú európski občania môcť na podporu konkrétnej iniciatívy využívať novú aplikáciu na tzv. „smart phones“ vyvinutú práve sociálnymi médiami. 

V rámci online chatu bola ďalej vznesená otázka nedostatočnej propagácie ECI v členských krajinách EÚ. Je pravda, že tak, ako som to uviedol počas svojho vystúpenia na konferencii, viacero členských krajín zatiaľ nie je úplne pripravených na spustenie celého procesu. V tomto smere veľmi oceňujem slová dánskeho ministra Nicolaia Wammena zastupujúceho na konferencii predsedníctvo EÚ, ktorý potvrdil, že dánske predsedníctvo tejto téme venuje veľkú pozornosť a urobí všetko preto, aby boli členské krajiny k 1. aprílu riadne pripravené na praktickú implementáciu ECI. 

A čo dodať na záver?

Som si vedomý, že počiatočné štádium spustenia ECI (od 1. apríla 2012) bude spojené s určitými problémami. Počítať možno napr. s rôznymi extrémnymi iniciatívami smerujúcimi proti všeobecnému európskemu záujmu. Aj keď sa môže zdať, že milión podpisov je dostatočným dôvodom na spustenie legislatívneho procesu v príslušnej oblasti, rád by som zdôraznil, že v prípade, ak takáto iniciatíva pôjde proti záujmu „zvyšných“ 499 miliónov Európanov – nebude tomu tak. 

Minulotýždňová konferencia bola len začiatkom. Skutočným testom však bude, ako rýchlo a efektívne sa ECI stane tým nástrojom, ktorý pomôže Európe  saturovať potreby svojich občanov a pretaviť ich spoločný hlas do reality v podobe novej európskej legislatívy. Určite to bude nejaký čas trvať, avšak som presvedčený, že nakoniec sa nám podarí dosiahnuť tento cieľ v prospech všetkých európskych občanov. 

Vaše reakcie a komentáre k téme ECI privítam prostredníctvom Twitteru (@MarosSefcovic, #ECI), alebo  mojej facebookovej stránky – Facebook page.

Na mojich početných stretnutiach s poslancami a občanmi často dostávam otázku, ako môžeme prekonať krízu, naštartovať rast v čase konsolidovania verejných financií, čiže všeobecného znižovania výdavkov štátu.

 Väčšinou odpovedám, že je potrebné hľadať nové zdroje vo zvyšovaní konkurencieschopnosti nášho hospodárstva, vo zvyšovaní efektívnosti a kvality služieb, či v lepšom využívaní Jednotného trhu. Z európskej úrovne sa v budúcom roku zameriame práve na odstraňovanie týchto bariér, kvôli ktorým jeho potenciál stále dostatočne nevyužívame. Naši občania, podnikatelia a investori musia neustále zápasiť s rôznymi viditeľnými i skrytými prekážkami, ktoré bránia reálnemu voľnému pohybu tovarov, služieb, či pracovnej sily. Jednotný trh tak zostáva rozdrobený a v niektorých oblastiach skôr pripomína 27 rôznych minitrhov, než priestor pre 500 miliónov občanov. Pri prekonávaní týchto limitov EK hľadá efektívne riešenia v rámci Digitálnej Európy a zavádzania moderných elektronických technológií, ktoré majú často znásobujúci efekt vo zvyšovaní konkurencieschopnosti ekonomiky, či  modernizácie poskytovania verejných a súkromných služieb. 

Ide presne o trend, ktorý môže mať veľký modernizačný vplyv pre Slovensko, pre formovanie jeho podnikateľského prostredia a poskytovania služieb zo strany štátu občanom. Jeho základom však musí byť zavedenie elektronických verejných služieb v podmienkach SR, čiže tzv. eGovernmentu. Čo sa pod týmto pojmom vlastne skrýva? Zjednodušene povedané – možnosť požiadať o akékoľvek úradné potvrdenie, či možnosť podať napr. daňové priznanie elektronicky,  prostredníctvom internetu. Občania nie sú limitovaní úradnými hodinami, podnikatelia nemusia strácať dlhé hodiny v radoch na daňových úradoch a všetko sa deje v prostredí maximálnej efektívnosti a transparentnosti. 

Úradníci môžu využívať moderný softvér na vydávanie potvrdení, spracovanie daní, či odhaľovanie daňových únikov. Občania a podnikatelia na druhej strane ušetria veľa času tým, že dostanú potrebné potvrdenia elektronicky (e-mailom), alebo ak ide o doklady ako občiansky či vodičský preukaz – poštou. 

V rámci Európskej komisie zodpovedám aj za generálne riaditeľstvo pre informačné technológie (DG DIGIT), ktoré okrem starostlivosti o informačné a komunikačné technológie v Európskej komisii pracuje aj na celoeurópskej platforme pre interoperabilitu verejných správ v Európe. Európska komisia v tomto zmysle v decembri minulého roku schválila komunikáciu “Smerom k interoperabilite európskych verejných správ”, ktorej súčasťou sú aj Európska interoperabilná stratégia a rámec. Uvedené iniciatívy sú akýmsi súborom opatrení, resp. návodom, ako harmonizovať politiku v oblasti informačných a komunikačných technológií verejných správ naprieč Európou.  Čiže vyjadrené pomocou príkladu z praxe, ak potrebuje estónsky podnikateľ doklady z Portugalska, mala by mu to táto platforma a budovaný systém elektronických verejných služieb umožniť už za pár rokov, a to navyše v rodnom jazyku. Európska interoperabilná stratégia počíta s tým, že do roku 2015 bude poskytovanie verejných služieb v rámci EÚ značne posilnené a podporené práve prostredníctvom efektívneho eGovernmentu. 

Európska komisia vníma zavedenie eGovernmentu ako jeden z kľúčov na dosiahnutie výrazne vyššej efektívnosti a transparentnosti verejnej správy. Spolu s podpredsedníčkou EK N. Kroesovou presadzujúcou európsku Digitálnu agendu sme sa v uplynulých týždňoch zúčastnili viacerých podujatí v členských štátoch EÚ, ktoré tento trend potvrdzujú. Technológie a finančná podpora z európskych inštitúcií sú k dispozícii, občianska i podnikateľská objednávka tiež. Je teda potrebné zintenzívniť celý proces a čo najskôr dobudovať existujúce systémy naprieč EÚ. 

V tejto súvislosti si dovolím uviesť zopár  príkladov, vrátane tých, ktoré zazneli na nedávnej ministerskej schôdzke k eGovernmentu v Poznani, resp. na sympóziu verejnej správy k poskytovaniu elektronických služieb vo Viedni. 

Názorným príkladom, ako skvalitniť výber daní, môže byť napr. belgická reforma. Daňové priznanie možno v Belgickom kráľovstve podať aj elektronicky, prostredníctvom internetu. Softvér skontroluje správnosť vyplnených formulárov a upozorní vás, aby ste si potrebné papierové doklady ponechali u seba pre prípadnú kontrolu. Každý zo Slovenska, kto stál v rade na daňovom úrade a viedol s jeho pracovníkmi dlhé debaty o tom, ktoré podklady treba doplniť, by určite podobný systém ocenil. Takto získané údaje umožňujú elektronické spracovanie daňových priznaní, rýchlejšie odhaľovanie anomálií a potrebnú kontrolu. Navyše, nie je potrebné archivovať tony papierových dokumentov. 

Druhým príkladom, potvrdzujúcim efektivitu a jednoduchý prístup elektronických služieb, je v Rakúsku zavedený elektronický podpis prostredníctvom mobilného telefónu. Išlo o spoločný projekt, na vývoji ktorého finančne i expertne participovala Európska komisia prostredníctvom už spomínaného DG DIGIT. Prístup do európskych databáz, ktoré používa denne viac ako 200.000 ľudí, či realizácia operácií vyžadujúcich si elektronický podpis, je záležitosťou jednej sms-ky. V praxi to vyzerá tak, že požiadate o kód, ktorý vám autorizačné centrum  automaticky zašle a ním potvrdíte svoju elektronickú identitu.

Alebo Estónsko. Elektronické verejné služby v tejto európskej krajine umožňujú občanom využívať jednotný elektronický preukaz (eID), ktorý plní funkciu občianskeho a vodičského preukazu zároveň, je použiteľný v rámci komunikácie s dodávateľmi elektriny, plynu, telekomunikačným operátorom, resp. slúži ako platobná karta a zároveň umožňuje využívať služby mestskej hromadnej dopravy.

 Ďalším zo série príkladov, ktorý bol detailne diskutovaný počas neformálnej ministerskej schôdzky v Poznani, je verejné obstarávanie, ktoré je aj na Slovensku často kritizované. Aj v tejto oblasti už Európska komisia v spolupráci s 11 európskymi krajinami (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Švédsko, Fínsko, Dánsko, Nórsko, Portugalsko, Grécko, Rakúsko) realizuje pilotný projekt PEPPOL (Pan-European Public Procurement on-line), s cieľom implementácie elektronického verejného obstarávania, tzv. eProcurementu v Európe. Jednoduchosť, transparentnosť a garantovaná kredibilita  používateľov  eProcurementu umožňuje napríklad malému výrobcovi mikroskopov z Dánska uchádzať sa o veľkú zákazku pre nemocnicu v Holandsku. Nemusí vycestovať, zisťovať právne predpisy, či hľadať obchodných partnerov. Ak uspeje v súťaži, všetky finančné transakcie takisto prebehnú elektronicky. Ak by sa tento systém využíval v celej EÚ, očakáva sa, že by európske krajiny pri obstarávaní tovarov a služieb ročne ušetrili cca 50 mld eur. Malí a strední podnikatelia by navyše dosiahli ďalšiu úsporu vo výške cca 40 mld eur na transakčných nákladoch.

V tejto súvislosti si preto kladiem otázku – nie je práve tento systém receptom na prekonanie problémov s verejným obstarávaním na Slovensku? 

Dovolím si ešte poukázať na kontrast v atmosfére a obsahovom zameraní spomínaných európskych podujatí v porovnaní s konferenciou k eGovernmentu ITAPA, ktorá sa uskutočnila koncom októbra v Bratislave. Zatiaľ čo sa na ITAPE diskutovalo o tom, či Slovensko bude schopné využiť  finančné prostriedky z európskych fondov na vybudovanie základov eGovernmentu, na európskej úrovni sa rokuje už o ďalšej etape, tj. ako elektronické  verejné služby skvalitniť a dať im celoeurópsky cezhraničný charakter. 

Slovensko dostalo na program informatizácie (OPIS) 1,2 mld eur. Dosiaľ sa podarilo vyčerpať cca 8% z celkového objemu finančných prostriedkov, do konca roka sa snáď podarí nájsť dohodu s Európskou komisiou o otvorených otázkach, ktoré by čerpanie zvýšili na cca 25%. Netreba zdôrazňovať, že je to stále málo. Uvedené finančné prostriedky musia byť riadne vyčerpané do konca roku 2015. 

eGovernment  sa musí stať prioritou budúcej slovenskej vlády. Ak Slovensko nezachytí tento trend, budú jeho obyvatelia a podnikatelia trpieť nedostatočnou kvalitou služieb poskytovaných štátom, či chýbajúcou transparentnosťou pri verejnom obstarávaní. Budú elektronicky limitovaní a tým odrezaní od mnohých európskych príležitostí. 

Krajiny, kde je eGovernment rozvinutý, patria k tým, ktoré prechádzajú krízou s najmenšími negatívnymi dôsledkami. Budovanie e-prostredia má modernizačný účinok pre celú spoločnosť a poskytuje príležitosť na lepšie využívanie európskych hospodárskych, kultúrnych i vzdelávacích možností. Z  uvedených dôvodov je potrebné, aby Slovensko využilo svoj potenciál a zachytilo tento trend predtým, než bude veľmi neskoro.

Počas uplynulého obdobia pripomínal vývoj ekonomických indikátorov EÚ niekedy až divokú jazdu na horskej dráhe. Keď sa konečne zdalo, že s hypotekárnou a bankovou krízou, ktorá k nám zavítala spoza oceána, sa svetovej ekonomike darí vysporiadať, začala sa dramatizovať situácia v Grécku. O pár týždňov neskôr už Európa a postupne i celý svet čelili dlhovej kríze. Pôvodné nádeje, že kríza sa z finančných trhov „nepreleje“ do reálnej ekonomiky boli pochované pred letom tohto roku.

Bolo preto prirodzené, že hlavnou témou septembrového seminára kolégia komisárov v knižnici Solvay bola práve ekonomická kríza.  Zhodli sme sa v tom, že čiastkové opatrenia EÚ z ekonomickej krízy nedostanú. Ako povedal jeden z komisárov: „S týmto prístupom sme sa už dostali na koniec cesty.“ Ďalšie týždne, bohužiaľ, tento záver negatívnym vývojom potvrdili. Komisia preto prišla s návrhom Cestovnej mapy, ktorá ponúkala komplexné riešenie na prekonanie krízy. Bolo jasné, že riešenie najpálčivejších okamžitých problémov sa musí hľadať v rovnici: Grécko – banky – euroval. Pre budúcnosť  a vyvarovanie sa podobných situácií je však rovnako dôležité maximálne skvalitnenie spravovania Eurozóny a opätovné naštartovanie ekonomického rastu.

 Posledný summit Eurozóny našiel po úporných rokovaniach optimálne odpovede na všetky uvedené otázky. Po veľmi tvrdých vyjednávaniach finančný sektor akceptoval dobrovoľné zníženie gréckeho dlhu. Členské štáty ponúkli mierne zvýšenie pomoci, čo by znížilo zadĺženosť Grécka v roku 2020 na, pre medzinárodné finančné inštitúcie akceptovateľných, 120% HDP.

V rámci ozdravovania bánk boli presne uvedené rekapitalizačné požiadavky, ktoré musia byť splnené do leta roku 2012. Stanovil sa i postup ako – najprv musia hľadať potrebný kapitál na finančných trhoch, neskôr môžu pomôcť vlády a až ako posledná možnosť sa v prípade systémových problémov uvádza čerpanie z eurovalu. A napokon sa lídrom podarilo dosiahnuť aj dohodu ohľadom navýšenia jeho palebnej sily a flexibility.

Za základ pre nastolenie novej kvality spravovania Eurozóny sa stanovil balíček Olliho Rehna vstupujúci do platnosti v polovici decembra a ekonomický rast má záujem Komisia naštartovať urýchlením prijatia opatrení na lepšie využívanie Jednotného trhu.

Verejnosť, finančné trhy i zahraniční partneri prijali výsledky summitu mimoriadne pozitívne. Burzy zareagovali nevídaným rastom a zdalo sa, že Európa konečne našla recept na prekonanie svojich problémov. Mala to by veľmi dôležitá správa, pre agendu pripravovaného summitu G20. EÚ mala záujem, aby sa G20 mohla sústrediť na globálne problémy ako spravodlivá rovnováha menových vzťahov, posilnenie Medzinárodného menového fondu,  otvorenosť trhov, či jednotný prístup ekonomík G20 k finančnej regulácii, kde EÚ presadzuje zavedenie dane z finančných transakcií.

Nestalo sa tak.  Celý svet v predvečer G20 prekvapila správa o vyhlásení gréckeho referenda, ktorá opätovne spochybnila výsledky inak výborne prijatého Eurosummitu. Burzy prudko padli a Eurozóna sa okamžite stala hlavným bodom rokovaní svetových lídrov. Pozitívna nálada z predchádzajúceho týždňa bola okamžite vymazaná a nahradená drámou. Široké negatívne reakcie potvrdili, že kalich európskej i globálnej trpezlivosti sa prudko napĺňa. Svetová ekonomika a s ňou i väčšina európskych občanov ťažko znáša negatívne hospodárske následky a závislosť od politickej nestability. Prudký obrat v otázke referenda nastal síce po pár hodinách, ale ekonomické a politické následky sú a budú značné.

Ak sa prenesiem ponad okamžité  finančné dopady, myslím, že jedným z hlavných dôsledkov tohto vývoja bude urýchlenie diskusií o zmene architektúry Eurozóny a EÚ ako takej. Lídri po prvýkrát pripustili možnosť bankrotu člena Eurozóny, či jej zúženie o problémového člena. Som presvedčený, že časť krajín, hlavne tých združených v Eurozóne, budú presadzovať rýchlejšiu, hlbšiu integráciu, ktorej rozsah by bol pred pár rokmi ťažko predstaviteľný. Jej cieľom bude doplnenie skutočne hospodárskej únie k únii menovej. Článok  136  Lisabonskej zmluvy  o osobitných ustanoveniach pre členské štáty, ktorých menou je euro, k tomu poskytuje dostatočný právny priestor.

 Diktovanie  integračného tempa v Eurozóne  najpomalším, či najnerozhodnejším členským štátom nie je dlhodobo udržateľné.

Zároveň si viem predstaviť, že sa bude v EÚ formovať skupina, ktorá sa bude orientovať hlavne na Jednotný trh a prílišné integrovanie sa Euroskupiny im nebude veľmi po vôli.  Do určitej miery to už predznamenala diskusia v rámci predsummitovej Rady pre všeobecné záležitosti, kde boli otázky novelizácie Lisabonskej zmluvy a vzťahov Euro17 s EÚ10 široko diskutované. V tejto Rade zastupujem Komisiu a v  pomerne napätej atmosfére som musel reagovať najmä na otázky vzťahu 17/10, vysokých očakávaní členských štátov voči Komisii v oblasti dohľadu nad prísnou makroekonomickou disciplínou a potreby ďalších pravidiel vyžadujúcich si zmenu Lisabonskej zmluvy.

Z intenzity tejto debaty, ktorá sa preniesla i na nasledujúce dva EÚ summity možno očakávať, že EÚ prejde výraznými zmenami. Netrpezlivosť ohľadom prehĺbenia integrácie v Eurozóne bude veľmi vysoká. Ak sa nepodarí dosiahnuť v tomto vývoji konsenzus v rámci EÚ27,  bude záujem formovať  Eurozónu ako určitý  politicko-ekonomický predvoj, ktorý bude postupovať rýchlo a zostane otvorený ďalším krajinám, ak sa vyrovnajú s jeho tempom a rozsahom zmien.

Posledný vývoj potvrdil, že svet potrebuje silnú jednotnú EÚ pre spravodlivú globálnu rovnováhu. EÚ  môže tieto očakávania  naplniť len ak bude ešte silnejšie prepojená a hlbšie integrovaná. Vnútorné európske pnutia a externé tlaky budú kľúčom k dosiahnutiu tejto výraznej kvalitatívnej zmeny EÚ.

Som hlboko presvedčený, že Slovensko patrí do tohto formujúceho sa predvoja. Predurčuje nás k tomu členstvo v Eurozóne, pozitívny vzťah občanov SR k EÚ ako aj ekonomické imperatívy nášho hospodárstva. Nové kolo európskych diskusií si však vyžiada byť partnerským, tímovým a dobre pripraveným hráčom pristupujúcim k tomuto procesu otvorene, tvorivo a bez predsudkov.

Nadchádzajúca predvolebná kampaň bude určite priestorom pre diskusie tohto strategického charakteru. Dúfam, že ich výsledkom bude záujem na vytvorení silnej proeurópskej vlády, ktorá bude Slovensko viesť  cez toto zložité obdobie.  Od jej pôsobenia bude totižto záležať, do akej EÚ bude naša krajina patriť a aké v nej bude mať postavenie.

“Brusel” je často obviňovaný z vytvárania zbytočných nariadení alebo z prílišného komplikovania života občanov a podnikateľskej sféry. Napriek tomu sú však niekedy samotné členské štáty zodpovedné za tzv. “pozlacovanie” európskej legislatívy a pridávanie klauzúl a ustanovení, ako prostriedku na schválenie nepopulárnych opatrení, s výhodou, že budú môcť zvaliť vinu na “Európu”.

V skutočnosti je vytváranie a implementácia európskych právnych predpisov. procesom, ktorý zahŕňa spoluprácu Komisie a členských štátov, ale aj mnoho ďalších zúčastnených strán.
Bol som preto rád, že som mal možnosť diskutovať túto tému počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu. V rámci rozpravy zazneli zo strany europoslancov všetky obvyklé výhrady. Kritizovalo sa hlavne neskoré a nepresné uplatňovanie európskeho práva do života jednotlivými členskými krajinami.

Európska komisia už dávnejšie výrazne zmenila prípravu právnych noriem. Zaviedol sa nový systém, ktorý sa nazýva “Smart regulation alebo ” Inteligentná legislatíva.” V praxi to znamená, že každý legislatívny návrh prejde verejnou diskusiou, kde sme predĺžili jej trvanie z 8 na 12 týždňov. Výsledky sú následne spolu s celým návrhom podrobené prísnej dopadovej štúdii, kde sú okrem finančných, sociálnych, enviromentálnych dopadov posudzované aj otázky subsidiarity, čiže zdôvodnenie, prečo navrhujeme ako najoptimálnejšie riešenie prijať legislatívu na úrovni EÚ a nie na úrovni národnej. Po nasledovnom schválení legislatívneho návrhu kolégiom komisárov sa ich jednotlivé jazykové verzie zasielajú do Európskeho parlamentu, Rade, čiže vládam členských krajín a vďaka Lisabonskej zmluve aj všetkým národným parlamentom, a to podčiarkujem v rovnakom čase. Potom sa začína legislatívna práca, ktorej sa zúčastňujú za Radu stovky expertov z členských štátov, veľvyslanci, ministri, neraz aj šéfovia štátov a vlád. Podobne je táto práca predmetom detailného posudzovania europoslancov a národných parlamentov

Práve národné parlamenty sú v oblasti subsidiarity obzvlášť aktívne. V rámci politického dialógu a mechanizmu kontroly subsidiarity bolo Komisii doteraz zaslaných 1400 stanovísk. Z toho bolo 60 prípadov, kde sa spochybňoval význam európskej legislatívy v danej oblasti
Na každé jedno stanovisko, ktoré je pre Komisiu dôležitým informačným a orientačným faktorom som osobne odpovedal spolu s odbornou argumentáciou.

Navyše rokovanie o novej legislatívnej norme trvá minimálne niekoľko mesiacov a je sprevádzané rozsiahlou odbornou, spoločenskou a často aj mediálne náročnou diskusiou. Počas rokovaní o nariadení pre zavedenie Európskej občianskej iniciatívy som okrem pravidelnej účasti na zasadnutiach Výboru pre ústavne záležitosti Európskeho parlamentu a na Rade pre všeobecné záležitosti, kde svoje krajiny zastupujú ministri zahraničia a európskych záležitostí, absolvoval desiatky seminárov, híringov (vypočutí) a debát v národných parlamentoch.

Prečo o tom hovorím?
Lebo európska legislatíva je výsledkom procesu spolupráce a nie rozhodnutím vyššej hierarchie.
Chcem podčiarknuť skutočne demokratický priebeh prijímania legislatívy na európskej úrovni a možnosť občanov, odborných združení, národných, európskych poslancov, či predstaviteľov štátu do tohto procesu v podstate v každej jeho fáze zasiahnuť, predstaviť argumenty a presvedčiť ostatných. Šance ovplyvňovať proces sú vždy významné, lebo EÚ je azda najkonsenzuálnejšia inštitúcia na svete, kde sa takmer vždy do poslednej chvíle hľadá riešenie dobré pre všetkých .
Európske právo je teda výsledkom spoločnej práce, spoločného záujmu a malo by tak byť prijímané a vnímané.

Často však tomu nie je. Prečo?
V rozhovore s predsedom Ústavného federálneho súdu Spolkovej republiky Nemecko Andreasom Vosskuhlem sme hľadali odpovede aj na tieto otázky. Zhodli sme sa v tom, že občanom často chýba uvedomenie si množstva možností, ako môžu legislatívny proces nielen sledovať, ale aj doň zasahovať. Často pretrváva dojem určitého „štrukturálneho demokratického deficitu”, kde rozhodnutia sú prijímané v abstraktnom Bruseli, ďaleko od občana.
Určite by prospelo, aby sa súčasťou výučby v školách stali popri predmetoch o základnom fungovaní a histórii štátu aj informácie o Európskej únii. Inžinieri by navyše určite mali vedieť ako sú schvaľované európske technické normy a lekári spolu s farmaceutmi, aký je v Európe proces schvaľovania liekov, či lekárskych postupov. Obdobná znalosť by mala byť súčasťou ich vysokošpecializovanej odbornej prípravy.

Predseda Vosskuhle sa veľmi zaujímal o zapájanie sa národných parlamentov do legislatívnej práce EÚ ako aj o perspektívy novej Európskej občianskej iniciatívy, ktoré určite privedú k mobilizácii európskych občanov. Súhlasil som s pozitívnymi očakávaniami ohľadom širšej európskej diskusie, zapojenia mladých ľudí a živšieho aktívneho občianskeho podieľania sa v EÚ. Upozornil som však aj na možné negatíva a sklamanie, ktoré môže priniesť odmietnutie iniciatív zo strany Komisie, ak presadzované záujmy budú priúzke pre všeobecný európsky prístup, príliš regionálne pre 27 členských štátov, či rovno smerujúce proti základným hodnotám EÚ.

Na záver sme sa zhodli v tom, že EÚ potrebuje prekonať stav, kde sa skutočné politické diskusie odohrávajú len na národnej úrovni a viesť skutočné, pre občanov dôležité diskusie, v nadnárodnom európskom rámci a kontexte. Určite by to posilnilo vnímanie EÚ občanmi ako jednej spoločnej entity, ktorá je kľúčom k presadzovaniu európskych hodnôt, postojov a názorov na rýchlo sa formujúcej globálnej úrovni.

No a späť k mojej debate v Európskom parlamente. Väčšina poslancov vyjadrila podporu k prístupu Komisie pri presadzovaní “inteligentnej regulácie”. Zaznelo však aj zopár kritických hlasov. Českého europoslanca Kožušníka som ubezpečil, že Komisia svoj záväzok znížiť administratívne zaťaženie podnikateľov o 25% do roku 2012 určite prekoná ( čím sa ušetrí cca 30,8 mld Euro). Ako ďalej však ešte dokážeme zájsť, bude závisieť aj od EP a najmä od členských štátov. Na rokovací stôl sme zatiaľ položili návrhy na 31% zníženie. Niektoré, ako napríklad výnimka z viacerých noriem pre mikropodniky nebola prijateľná pre všetky členské štáty.

Počas diskusie britský europoslanec Karim požadoval zavedenie zásady ” ak prijmeme jednu novú normu, mali by sme jednu aj zrušiť.” Súhlasil som s ním ohľadom nových a starých noriem. Nemali by sme sa však ohraničovať tým, že ak jednu normu prijmeme, tak druhú zrušíme. Cieľom by malo byť to, aby sme jednou kvalitnou modernou a efektívnejšou legislatívou EÚ nahradili 27 zastaraných národných zákonov! To je predsa zmyslom európskeho práva a preto musí na jeho kvalite záležať nám všetkým.